reklama

Stratená láska

Život plynie rýchlejšie ako by sme si predstavovali. Denne stretávame ľudí. Neznámych. Mlčiacich. V práci. V škole. Len tak v neznámom prostredí na ceste domov. Nevšímame si ich tváre, ich úsmevy, nálady, pohľady. Ale zrazu sa objaví niečo iné. Nové. Padne mi do očí jej úsmev. Jej oči, ktoré vyjadrujú „dajte mi všetci pokoj“, ale na druhej strane si prajú „dúfam, že si ma všimne“. A takých nás je viac.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Môžme ich/ju vidieť každý deň. Každú možnú chvíľu. Len či máme odvahu sa pri ňom či nej zastaviť a hodiť aspoň pár slov. Na jej zaujatie, pre lepšiu náladu, pre lepší zajtrajšok. Každý máme svoje súkromie, svoje tajné miesta, ktoré chceme zahaliť rúškom tajomstva, aby sa to nikto nikdy nedozvedel. Len čo keď je niekto, kto je práve určený na tieto tajomstvá? Keď neskúsime, nikdy nemôžeme zistiť, či práve v tej danej chvíli sa náš malý červený orgán pulzujúci krv do nášho organizmu neprebudí a chce sa ozvať na plné obrátky. Tréma. Stres. Vlhké dlane. Ten trápny pocit. Dám radšej oči dole, čo keď bude vidieť, že som si ju všimol a že mám záujem ?!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Áno mám, pomyslím si. Ale čo keď to nie je tá správna chvíľa? Čo ak to nie je to, čo chcem ja, ale aj to čo chce ona? Všetci potrebujeme teplé miesto v náručí niekoho, kto je ochotný vzdať sa svojich slabostí pre niekoho, koho cítiť po oboch stranách svojich ramien v čase, keď klesáme a potrebujeme oporu. Ale tu nastáva problém, ktorý si nikto nepripustí a bude zapierať. Lebo má hrdosť. Ale nemá odvahu...

Pozerám sa na ňu. Nenápadne. Zrazu sa náš pohľad stretne. Upieram môj zrak inde. Červenám sa. Dúfam, že si to nevšimla. Zaujíma ma všetko okolo. Tvárim sa isto. Veď som si istý. Nie som. Chcem, aby si ma všimla a pritom odvraciam môj zrak, keď sa naše oči stretnú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koľkí z nás to zažili. A koľkí mali odvahu sa pozrieť niekomu úprimne do očí, bez známky ústupku a neistoty, byť presvedčiví, že ten druhý odvráti zrak ako prvý. Na toto čaká každý. Sila. Odvaha. Všetci majú silné reči, ale nikto nemá odvahu, chuť spraviť niečo, čo ho radí do role favorita. Zastaviť sa na okamih, pozrieť, porozmýšľať, presvedčiť a odhodlať. Byť iný. Úprimný.

Láska. Nekonečná vec. Plná zvratov, nádejí, pokušení. Také krátke slovo, ale slovo dlhého odhodlania, nájdenia toho nášho pravého ja na tie skutočné veci. Byť silný. Trochu rozmýšľam. Zatváram sa do ticha. Púšťam hudbu. Uvažujem. Predstavujem si. ALE, čo ak to nie je ona? Čo ak budem opäť sklamaný? Zase byť na brehu samoty, kde každý deň očakávam ľoď, ktorá musí doplávať ... Len keď neskúsim, neviem, nezistím, nepocítim ...

Marek Stanko

Marek Stanko

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  51x

Čo si myslím, to si myslím. A čo si myslíte vy, to si tiež myslite. Každý jeden je originál... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu