Pohľad z druhej strany

Autor: Marek Stanko | 13.10.2014 o 18:10 | Karma článku: 4,49 | Prečítané:  444x

Byť študentom je jedna vec, ale stať sa učiteľom je iný pohľad na vec.

Na dosť dlhú chvíľu som sa odmlčal, čo sa týka prenosu mojich myšlienok na papier. A vidím, že mi to chýba a mením sa. Od septembra som sa zamestnal vo sfére nášho školstva. Stále som si myslel, že tie fámy o tak zlom stave v našom školstve, ktoré majú ako tak pripraviť našu „samostatnú“ mládež na tvrdú facku od života sú len obyčajné vyjadrenia pár nespokojných ľudí. Ale až teraz zisťujem, že niečo na tom bude. Samozrejme, každý sme tvorcom svojho šťastia, ale jednoducho niekedy nie je inej cesty, ako tej, ktorá sa sama z ničoho nič pred nás postaví a my musíme na ňu chtiac-nechtiac nastúpiť. Cesta do neznáma, bez určitej vidiny úspechy, šťastia, pohody.

 

Začína sa stmievať a tráviť dlhé večery len tak sám nie je najlepší nápad. Pozitívum je, že máte dostatok času premýšľať na sebou samým, nad zmyslom života a pokiaľ človek nechce „zagrnieť“ a upadnúť do stereotypu každodenného života, musí sám vyvinúť aktivitu na prebudenie svojho JA. Znova som sa teda odhodlal využiť svoj drahocenný voľný čas efektívnejšie ako ho len tak stráviť v posteli, pozerať do „blba“ a čakať s nádejou na ďalší deň. Ktorý vlastne ani nemusí prísť. Jedna moja dobrá kamarátka mi raz povedala, že ak človeka niečo trápi, nech to vyjadrí na papier. Či je to úspešné, skúste sami.

 

Byť študentom je jedna vec. Vždy keď robíme hocičo, niečo sa nám neustále nepáči. Dnešná mládež je v takej fáze, že už čo i len ranné prebudenie je pre nich neskutočne otravné. Chápem ich, ja som nebol o moc iný. Avšak, mal som určitú pokoru, určitý rešpekt a určitý vzťah k veciam, ktoré ma čakali a ktoré som musel pravidelne plniť a absolvovať. Či sa mi páčili alebo nie. Nechce sa im učiť, nechce sa im cvičiť, nechcú písať, len tak sa rozprávať, počúvať, jednoducho nič. Len ťukať do tabletov, telefónov prípadné iné rozptýlenie. Všade sa však nájdu výnimky, ale každým dňom a rokom ich je menej a menej a budú postupne vzácnosťou, ako keď človek nájde niečo tajomné a strácajúce sa. Deti sú odrazom svojich rodičov. Dnešná doba nás núti k stálej aktivite, pripravenosti, pretože sa cítime ako na opustenom ostrove, kde náš život závisí od nás samých. Máte problém? Riešte si ho sami, lebo vám nepomôže nikto. Hlavne u nás nie.

 

Nemôžem sa sťažovať, žeby ma moja funkcia nejako nebavila. To, že sa stanem učiteľom som nedúfal a ani si nepredstavoval. Ale keď už som vstúpil do tej rieky, čln a pádlo si musím nájsť sám. Teda ak chcem prežiť a nezrútiť sa hlbokým vodopádom. Vždy ma bavila práca s ľuďmi, práca v kolektíve, byť neustále v spoločnosti ľudí. Teraz som v spoločnosti dnešnej mládeže, ktorá je naučená na finančnú „injekciu“ od svojich rodičov, pretože oni na ne čas nemajú. Ale dokedy to takto pôjde?! Väčšina rodičov ani netuší, že ich deti strácajú rešpekt voči všetkým a všetkému, najradšej by boli ako v krajine zázrakov, kde budú mať všetko po lúsknutí prstami. Je dôležité zložiť im ružové okuliare, pretože pohľad na svet bez nich je úplne odlišný. Ako tvrdím, každého raz dobehne svoja minulosť. Nechcem byť a ani sa necítim nejakým diktátorom alebo psychológom, ale je potrebné dostať taký jemný „preplesk“ od života radšej skôr, aby bola možná prípadná náprava.

 

Nič ťažké a extrémne to nie je. Len znova vytvoriť u dnešnej mládeže určitú úroveň výchovy, pokory a rešpektu z minulosti, kedy naši rodičia či starí rodičia jednoducho brali všetko tak, ako to bolo dané. Bez zbytočných rečí, anarchie a pobúrenia. Ak nie, jedna „výchovná“ bola vždy na mieste... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?