Stratená láska

Autor: Marek Stanko | 16.11.2013 o 22:57 | Karma článku: 6,53 | Prečítané:  543x

Život plynie rýchlejšie ako by sme si predstavovali. Denne stretávame ľudí. Neznámych. Mlčiacich. V práci. V škole. Len tak v neznámom prostredí na ceste domov. Nevšímame si ich tváre, ich úsmevy, nálady, pohľady. Ale zrazu sa objaví niečo iné. Nové. Padne mi do očí jej úsmev. Jej oči, ktoré vyjadrujú „dajte mi všetci pokoj“, ale na druhej strane si prajú „dúfam, že si ma všimne“. A takých nás je viac.

Môžme ich/ju vidieť každý deň. Každú možnú chvíľu. Len či máme odvahu sa pri ňom či nej zastaviť a hodiť aspoň pár slov. Na jej zaujatie, pre lepšiu náladu, pre lepší zajtrajšok. Každý máme svoje súkromie, svoje tajné miesta, ktoré chceme zahaliť rúškom tajomstva, aby sa to nikto nikdy nedozvedel. Len čo keď je niekto, kto je práve určený na tieto tajomstvá? Keď neskúsime, nikdy nemôžeme zistiť, či práve v tej danej chvíli sa náš malý červený orgán pulzujúci krv do nášho organizmu neprebudí a chce sa ozvať na plné obrátky. Tréma. Stres. Vlhké dlane. Ten trápny pocit. Dám radšej oči dole, čo keď bude vidieť, že som si ju všimol a že mám záujem ?!

 

Áno mám, pomyslím si. Ale čo keď to nie je tá správna chvíľa? Čo ak to nie je to, čo chcem ja, ale aj to čo chce ona? Všetci potrebujeme teplé miesto v náručí niekoho, kto je ochotný vzdať sa svojich slabostí pre niekoho, koho cítiť po oboch stranách svojich ramien v čase, keď klesáme a potrebujeme oporu. Ale tu nastáva problém, ktorý si nikto nepripustí a bude zapierať. Lebo má hrdosť. Ale nemá odvahu...

 

Pozerám sa na ňu. Nenápadne. Zrazu sa náš pohľad stretne. Upieram môj zrak inde. Červenám sa. Dúfam, že si to nevšimla. Zaujíma ma všetko okolo. Tvárim sa isto. Veď som si istý. Nie som. Chcem, aby si ma všimla a pritom odvraciam môj zrak, keď sa naše oči stretnú.

 

Koľkí z nás to zažili. A koľkí mali odvahu sa pozrieť niekomu úprimne do očí, bez známky ústupku a neistoty, byť presvedčiví, že ten druhý odvráti zrak ako prvý. Na toto čaká každý. Sila. Odvaha. Všetci majú silné reči, ale nikto nemá odvahu, chuť spraviť niečo, čo ho radí do role favorita. Zastaviť sa na okamih, pozrieť, porozmýšľať, presvedčiť a odhodlať. Byť iný. Úprimný.

 

 

Láska. Nekonečná vec. Plná zvratov, nádejí, pokušení. Také krátke slovo, ale slovo dlhého odhodlania, nájdenia toho nášho pravého ja na tie skutočné veci. Byť silný. Trochu rozmýšľam. Zatváram sa do ticha. Púšťam hudbu. Uvažujem. Predstavujem si. ALE, čo ak to nie je ona? Čo ak budem opäť sklamaný? Zase byť na brehu samoty, kde každý deň očakávam ľoď, ktorá musí doplávať ... Len keď neskúsim, neviem, nezistím, nepocítim ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?